Partnerské zneužívanie je komplexný a mnohovrstvový fenomén. Aj keď sú ženy častejšie obeťami násilia zo strany mužov, nie je to jediný faktor, ktorý ovplyvňuje dynamiku zneužívania. Významnú úlohu v tejto dynamike zohrávajú aj psychologické faktory, emocionálna regulácia, poruchy osobnosti a sociálna a kultúrna história, ktorá formovala naše chápanie moci, kontroly a zneužívania vo vzťahoch. Tento článok sa zameria na pochopenie týchto komplexných vplyvov a ich vzájomné prepojenie, pričom podloží teórie výskumom a psychologickými faktami.

Rodovo podmienené násilie a jeho historické a kultúrne korene

Rodovo podmienené násilie voči ženám, je do značnej miery ovplyvnené historickými a kultúrnymi faktormi, ktoré vytvorili a podporovali nerovnosť medzi pohlaviami. V patriarchálnych spoločnostiach, ktoré v minulosti dominovali vo väčšine kultúr, sa muži považovali za silnejších, autoritatívnych a zodpovedných za kontrolu nad ženami a ich životmi. Tieto historické kontexty stále ovplyvňujú dynamiku vzťahov, aj keď sa dnes usilujeme o rovnosť medzi pohlaviami.

Z dlhodobého hľadiska ženy čelili rodovým nerovnostiam a nevýhodám v spoločnosti, čo viedlo k tomu, že ženy sa nachádzali v zraniteľnejšej pozícii vo vzťahoch. Rovnosť medzi pohlaviami je stále v mnohých oblastiach nedostatočne rozvinutá, a to môže prispievať k tomu, že ženy častejšie zažívajú násilie, či už v rodine alebo na verejnosti.

Historické a kultúrne pozadie: Ako už bolo spomenuté, historicky boli ženy v mnohých spoločnostiach považované za menej rovné mužom, čím sa vytvoril základ pre nerovnosť v partnerských vzťahoch. Tento kontext mohol ovplyvniť to, že ženy sa stali častejšími obeťami násilia.

Roli mužov a žien v spoločnosti: V kultúrach, ktoré majú tendenciu podporovať patriarchálne normy, muži sú často vnímaní ako silnejší, dominantnejší a schopní ovládať a kontrolovať ženy. Tieto normy môžu podporovať cyklus násilia, kde mužské agresívne správanie voči ženám je považované za "normálne" alebo ospravedlniteľné.

Strach zo stigmy: Mnoho žien sa obáva vystúpiť zo vzťahu alebo hlásiť násilie, pretože sa obávajú stigmy alebo spoločenského odsúdenia. Tento strach môže byť zosilnený skutočnosťou, že ženy sú často obviňované z toho, že sú "slabšie" alebo "nechávajú sa zneužívať", čo môže brániť ženám v tom, aby vyhľadali pomoc.

Aj keď sú ženy častejšie obeťami násilia, výskumy ukazujú, že príčiny násilia nie sú závislé len na pohlaví, ale na komplexnej kombinácii psychologických, emocionálnych, kultúrnych a historických faktorov. Preto by sme nemali zjednodušovať diskusiu o násilí vo vzťahoch len na otázku pohlavia, ale skôr hľadať hlbšie pochopenie dynamiky, ktorá ovplyvňuje správanie jednotlivcov v násilných vzťahoch.

Psychologické faktory a emocionálna regulácia v partnerskom násilí

Aj keď je rodová nerovnosť významným faktorom, ktorý prispieva k dynamike násilia, dôležitým aspektom tejto problematiky sú aj psychologické faktory, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivcov v partnerských vzťahoch. Emocionálna regulácia a schopnosť spracovávať a vyjadrovať pocity zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako jednotlivci reagujú na stres, frustráciu a konflikty vo vzťahoch.

Emocionálna regulácia a jej vplyv na násilie

Emocionálna regulácia je schopnosť zvládať, kontrolovať a vyjadrovať svoje emócie spôsobom, ktorý neškodí nám ani druhým. Zahrňuje:

• Schopnosť rozpoznať a spracovať svoje emócie
• Kontrolu impulzívnych reakcií
• Flexibilnú adaptáciu na stres a medziľudské konflikty

Problémy s emocionálnou reguláciou môžu viesť k impulzívnemu a agresívnemu správaniu, pretože jednotlivci s touto ťažkosťou majú tendenciu prehnane reagovať na stresové podnety a interpretovať ich ako ohrozujúce. Ľudia, ktorí majú problémy s regulovaním svojich emócií, môžu mať tendenciu reagovať impulzívne, agresívne alebo pasívne v konfliktných situáciách.

Vplyv emocionálnej regulácie na násilné správanie

1. Impulzívna agresia – Neschopnosť zvládať silné emócie, ako sú hnev alebo frustrácia, môže viesť k verbálnemu alebo fyzickému násiliu.
2. Hyperreaktivita na podnety – Ľudia s narušenou emocionálnou reguláciou môžu vnímať bežné partnerské konflikty ako vážne ohrozenie a reagovať neprimerane.
3. Kognitívne skreslenia – Vnímanie partnera ako nepriateľa či odmietajúceho môže eskalovať konflikty do násilia.
4. Strach zo straty kontroly – Násilie môže byť pre niektorých jednotlivcov spôsobom, ako si udržať dominantné postavenie vo vzťahu.

Podľa výskumu Gratz et al. (2009) osoby s narušenou emocionálnou reguláciou vykazujú vyššiu mieru impulzivity, hnevu a násilia v partnerských vzťahoch.

Duševné poruchy a ich súvis s partnerským násilím

1. Depresia a násilie

• Iritabilná depresia – U niektorých jedincov sa depresia prejavuje podráždenosťou a agresívnymi výbuchmi, čo zvyšuje riziko násilia (Follingstad et al., 2011).
• Externalizácia bolesti – Depresívne osoby môžu prenášať svoju emocionálnu bolesť na partnera vo forme verbálneho alebo fyzického násilia.

Fava et al. (1993) skúmali vzťah medzi depresiou a agresiou a zistili, že podráždenosť a hnev sú časté symptómy depresie, čo môže viesť k násilnému správaniu, najmä v intímnych vzťahoch.

2. Úzkostné poruchy a násilie

• Strach z opustenia – Osoby s vysokou mierou úzkosti môžu byť prehnane reaktívne na hrozby rozpadu vzťahu, čo môže viesť k manipulatívnemu správaniu alebo agresii.
• Hypervigilancia a prehnaná emočná odpoveď – PTSD a úzkostné poruchy môžu spôsobovať prehnané reakcie na stresory, čo môže viesť k násiliu (Taft et al., 2007).

3. Poruchy osobnosti:

Narcistická porucha osobnosti (NPD) a násilie

Osoby s narcistickou poruchou osobnosti (NPD) majú sklon k manipulácii, potrebe obdivu a nedostatku empatie. Ich správanie v partnerských vzťahoch môže byť kontrolujúce a v niektorých prípadoch aj násilné.

Mechanizmy vedúce k násiliu pri NPD:

• Pocit nadradenosti a nárokovosti – Narcisti veria, že majú právo na špeciálne zaobchádzanie, a môžu reagovať agresívne na partnerovu "neposlušnosť".
• Zraniteľnosť voči kritike – Aj mierne negatívne spätné väzby môžu spôsobiť intenzívne výbuchy hnevu ("narcistická zúrivosť").
• Absencia empatie – Neschopnosť pochopiť emócie partnera vedie k jeho dehumanizácii, čo uľahčuje násilné správanie.

Štúdia Kjærvik & Bushman (2021) potvrdzuje, že osoby s NPD majú vyššiu pravdepodobnosť agresívnych prejavov voči partnerovi, najmä v reakcii na pocit odmietnutia alebo ohrozenia ich sebahodnoty.

Narcistické spektrum a násilné správanie:

V diskusiách o toxických vzťahoch, partnerskom násilí a manipulatívnom správaní sa často na sociálnych sieťach objavuje koncept narcistického spektra. Dr. Ramani Durvasula, známa psychologička zaoberajúca sa narcizmom, zdôrazňuje, že narcistické črty môžu existovať na kontinuálnej škále – od miernych prejavov až po plne rozvinutú narcistickú poruchu osobnosti (NPD). Vedecké výskumy ukazujú, že narcizmus nie je univerzálnym prediktorom násilia – jeho vplyv na agresívne správanie závisí od viacerých faktorov, vrátane emočnej regulácie, typu narcizmu a ďalších pridružených porúch osobnosti.

Antisociálna porucha osobnosti (APD) a násilie

Antisociálna porucha osobnosti (APD) je charakterizovaná:

• Chronickým porušovaním práv druhých
• Impulzívnosťou a agresivitou
• Nedostatkom výčitiek svedomia

Osoby s APD majú často dlhodobé vzorce násilného správania a manipulácie vo vzťahoch.

Prečo sú osoby s APD náchylné k násiliu?

1. Chladnokrvnosť a nedostatok viny – Páchateľ neprežíva emocionálnu ľútosť po násilnom čine.
2. Hľadanie vzrušenia – Niektorí jedinci s APD páchajú násilie, pretože im prináša pocit kontroly alebo vzrušenia.
3. Impulzivita a agresia – Tieto osoby často nereagujú na bežné sociálne normy a môžu rýchlo prejsť k násiliu.

Podľa výskumu Howard et al. (2017) má vysoké percento páchateľov závažného partnerského násilia znaky APD. Hare (2003) vo svojom výskume o psychopatii a APD potvrdil, že antisociálni jedinci majú vyššiu mieru agresie, ale na rozdiel od narcistov ich agresia nie je reaktívna, ale strategická a chladná.

Borderline porucha osobnosti (BPD) a násilie

Osoby s borderline poruchou osobnosti často zažívajú intenzívne emočné výkyvy, čo môže viesť k impulzívnym a agresívnym reakciám.

• Strach z opustenia – osoby s BPD môžu reagovať na vnímané odmietnutie extrémnymi výbuchmi hnevu alebo sebapoškodzovaním.
• Impulzivita – neschopnosť kontrolovať emocionálne reakcie môže viesť k násilným prejavom voči partnerovi.

Štúdia Newhill et al. (2009) zistila, že u osôb s BPD je vyššie riziko interpersonálneho násilia, najmä v reakcii na emocionálne spúšťače.

"Super Traits"- silné stránky obetí a ako súvisia s násilím

Ďalším dôležitým faktorom pri zneužívaní, na ktorý vo svojom výskume o vzťahovej patológii poukázala Brown (2012, 2018) je to, že Obeťami sa často stávajú osoby s nadmernou emocionálnou odolnosťou, ktorá ich vedie k ospravedlňovaniu násilného správania. Tieto výskumy skúmali tzv. "Super Traits" - osobnostné črty ako vysoká empatia, lojalita, odolnosť atď. u obetí násilia. Brown zistila, že ľudia s týmito črtami sú náchylnejší stať sa obeťami manipulatívnych partnerov s narcistickými a antisociálnymi črtami. Tieto vlastnosti, hoci sú pozitívne, môžu viesť k dlhodobému zotrvaniu v deštruktívnych vzťahoch. Jej výskum taktiež potvrdil, že Nedostatočná emocionálna regulácia u narcistických a antisociálnych partnerov zvyšuje riziko násilia. Taktiež vyvrátila tradičné chápanie obetí ako "slabých" – ide o ľudí so silnými osobnostnými črtami, ktoré sú však zneužité manipulatívnym partnerom. Brown vyzýva jednotlivcov s "Super Traits" (ako vysoká empatia, lojalita, odolnosť) k tomu, aby si tieto vlastnosti uvedomovali a vedome s nimi pracovali, aby sa nestávali terčom manipulatívnych partnerov s narcistickými a antisociálnymi črtami.

Ďalšie výskumy podporujúce vplyv psychologických faktorov na násilie

Výskumy ukazujú, že psychologické faktory, ako sú poruchy osobnosti, neschopnosť regulovať emócie a problémové vzorce správania, môžu výrazne ovplyvniť, či niekto vykonáva násilie v partnerskom vzťahu.

The National Violence Against Women Survey (NVAWS, 2000): Tento výskum, ktorý uskutočnila Americká národná asociácia pre prevenciu násilia na ženách, zistil, že 1 zo 4 žien a 1 zo 9 mužov zažili intimné partnerské násilie. Zároveň však tento prieskum poukázal na to, že násilie nie je viazané na pohlavie, ale skôr na osobnostné charakteristiky, ako je impulzívnosť, problémy s regulovaním emócií a nedostatok empatie.

Dutton, D. G., & Nicholls, T. L. (2005). The batterer: A psychological profile: Tento výskum sa zameriava na psychologické charakteristiky násilníkov v partnerských vzťahoch. Zistil, že násilníci, či už muži alebo ženy, majú často podobné psychologické problémy, ako sú poruchy osobnosti, impulzívnosť, nízka tolerancia frustrácie a problémy so zvládaním emócií. Výskum ukazuje, že zneužívanie nie je spojené s pohlavím, ale s emocionálnou a psychologickou nevyrovnanosťou jednotlivca. Autori výskumu tiež tvrdia, že neexistujú zásadné rozdiely v dynamike násilia medzi mužmi a ženami.

Hamberger, L. K., & Guse, C. E. (2002): The influence of personality disorders on partner violence: Tento výskum sa zameriava na psychologické faktory ovplyvňujúce násilie v partnerských vzťahoch a ukazuje, že poruchy osobnosti, ako sú narcistické, antisociálne alebo borderline poruchy osobnosti, môžu zvyšovať pravdepodobnosť násilného správania. Tieto poruchy osobnosti ovplyvňujú schopnosť jednotlivca regulovať emócie, čo môže viesť k agresívnemu alebo násilnému správaniu.

Straus, M. A. (2004). Domestic violence in the United States: A comprehensive analysis: Výskum Michaela Strausa zistil, že medzi mužmi a ženami sú podobné vzory násilného správania. Ukázal, že emocionálne a psychologické faktory, ako je stres, problémy s regulovaním emócií a impulzívnosť, sú hlavnými spúšťačmi násilných činov. Tento výskum tiež poukazuje na to, že násilníci (či už muži alebo ženy) majú často históriu problémov s vyrovnávaním sa s frustráciou, čo môže viesť k výbuchom násilia. Muži častejšie používajú násilie na ovládanie a dominovanie v partnerských vzťahoch. Ženy, naopak, častejšie používajú násilie ako reakciu na agresiu zo strany partnera alebo ako spôsob, ako získať kontrolu v prípade, že sa cítia emocionálne ohrozené.

Tjaden, P., & Thoennes, N. (2000). Prevalence, incidence, and consequences of violence against women: Findings from the National Violence Against Women Survey:. V tejto štúdii je zdôraznené, že psychologické faktory, ako je hnev, nízka emocionálna regulácia a problémy s empatiou, prispievajú k násilným tendenciám vo vzťahoch. Štúdia ukazuje, že násilníci často vykazujú podobné psychologické charakteristiky, bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu.

Hochschild (2014) vo svojom výskume zdôrazňuje, že problémy s reguláciou emócií – ako napríklad nezvládnutý hnev, frustrácia alebo sklamanie – môžu viesť k eskalácii násilného správania. Keď partner nedokáže vyjadriť svoje pocity spôsobom, ktorý je zdravý a racionálny, môže sa uchýliť k násiliu ako spôsobu, ako získať kontrolu nad situáciou.

Johnson, M. P. (2006). Conflict and control: Gender symmetry and asymmetry in domestic violence: Tento výskum poukazuje na to, že násilie v partnerských vzťahoch nie je výlučne mužskou záležitosťou. Johnson tvrdí, že hoci sú štatistiky o partnerskom násilí vo všeobecnosti vyššie u mužov, ženy môžu vykonávať rovnaké formy násilia ako muži, najmä keď ide o emocionálne alebo psychologické zneužívanie. Výskum tiež naznačuje, že psychologické faktory, ako je manipulatívne správanie, kontrola a emocionálne vyčerpávanie, sú prítomné u oboch pohlaví.

Násilie vo vzťahoch – zložitá mozaika príčin

Partnerské násilie nemožno zjednodušiť na jedinú príčinu. Rodovo podmienené faktory, ako historická mocenská nerovnosť a sociálne normy, určite zohrávajú úlohu, najmä v patriarchálnych spoločnostiach, kde sú muži tradične vnímaní ako dominantní. Výskumy potvrdzujú, že muži sú častejšie páchateľmi násilia motivovaného mocou a kontrolou, no to neznamená, že ženy nemôžu byť násilné – len sa ich násilie môže prejavovať inými formami, ako je psychická manipulácia.

Zároveň však narastá dôraz na psychologické faktory a ich vplyv na dynamiku násilia. Narušená emocionálna regulácia je spoločným menovateľom u mnohých agresorov – impulzivita, výbuchy hnevu či neschopnosť zvládať frustráciu sú časté aj pri poruchách osobnosti, najmä pri narcistickej (NPD) a antisociálnej (APD) poruche. Takíto jedinci môžu vnímať partnera ako hrozbu, reagovať defenzívne a vyhrocovať konflikty.

Na druhej strane, aj osobnostné črty obete zohrávajú úlohu. Koncept "Super Traits", ktorý zdôrazňuje, že vysoká empatia, lojalita či emocionálna odolnosť môžu viesť k zotrvávaniu v toxických vzťahoch, ukazuje, že nie všetky obete sú "slabé" – naopak, mnohé sú mimoriadne silné, ale ich vlastnosti sú zneužité násilným partnerom.

Preto je kľúčové pristupovať k partnerskému násiliu komplexne – nezanedbávať rodové faktory, ale zároveň skúmať aj psychologické mechanizmy, emocionálnu reguláciu a dynamiku osobnosti na oboch stranách vzťahu. Iba tak môžeme pochopiť skutočné korene násilia a efektívne mu predchádzať.

Mgr.Lucia Klim - Psychologička a odborníčka na domáce násilie, partnerské zneužívanie a krízu vo vzťahoch